Rímska invázia
Územie dnešnej Budapešti bolo osídlené už pred dvomi tisícročiami. Gellértovu horu osídlila keltská kmeň v 3. a 4. str. pred n.l., pred tým, než Rimania prišli v 1. str. n.l. Rimania neostali len na území dnešného hlavného mesta, ale patrilo im celé Zadunajsko, ktoré začlenili do ríše pod menom Pannonia. Hlavné mesto tejto kolónie bolo na dnešnej strane Óbudy, známe aj ako Aquincum (z latinského slova aqua). Rimania vedeli, že pod týmto územím sa nachádza termálna voda, a Aquincum sa stal dôležitou zastávkou po „limes“, s 2 amfiteátrami a početnými kúpeľmi. Pozostatky týchto pamiatok sa môžu dodnes vidieť v Múzeu Aquincum sú rôzne vystavené artefakty.
Založenie maďarského štátu
Maďari prišli na územie dnešného štátu v 896 n.l. Mesto budovali na obidvoch stranách Dunaja, a Aquincum slúžilo ako základ. Zaujímavé, že obidve strany boli známe pod názvom „Pest“, ktorý má slovanský pôvod. V r. 1000 n.l. Kráľ Štefan I. založil kresťanský štát. Po mongolskej invázii v 1241-42 sa Kráľ Béla IV. rozhodol, že obranný systém potrebuje posilnenie a objednal nové pevnosti. Prebudovali aj Budínsky hrad. Aquincum bol premenovaný na Óbuda (Starý Budín), aby sa dalo rozlíšiť od „novej“ Budy. V 13.str. sa Budín stal kráľovským sídlom a začal rýchlo rozvíjať. Najväčší rozvoj sa stal za čias Kráľa Žigmunda, a najväčší rozkvet zažilo mesto v čase kráľa Mátyása v 15. str.
Spomienky na tureckú nadvládu
V 1541 Turci obsadili Budín. Ostali tu 150 rokov, počas ktorých mesto zažilo veľký úpadok. V 1686 hrad bol oslobodený, tento dátum sa označuje za koniec Tureckej nadvlády. Hrob posledného pašu sa nachádza na území hradu, nad hrobom si môžeme prečítať vetu: „Bol cteným nepriateľom, nech odpočíva v pokoji“. Hrob (alebo türbe) Gül baba, tureckého dervišu ktorý bol rešpektovanou osobou, je stále uctievanou pamiatkou medzi Muslimami v Bude. V hlavnom meste sa zachovalo ešte viac tureckých pamiatok – turecké kúpele (Király, Rác, Rudas), ktoré sú obľúbené medzi obyvateľmi mesta aj turistami.
Rakúsko-uhorská monarchia
Po tom, ako sa mesto a krajina bola oslobodená z tureckej nadvlády, začalo sa s rekonštrukciou barokových kostolov, spoločenských miest a rôznymi výstavbami v meste. Neskôr v architektúre začala dominovať neo-klasicizmus. V 18. str. sa do Budy presťahovala univerzita a tlač novín, a v 1848. prebehlo zahájenie prvého kamenného mostu cez Dunaj – Lánc híd (Reťazový most). Onedlho, v 1873 sa spojením Óbuda, Buda a Pest vzniklo jednotné mesto. Vo výstavbe mesta bola smerodatná moderná koncepcia, boli vybudované 3 okružné triedy.
Dohoda s Habsburgovcami v 1867. priniesla politickú stabilitu a rozvoj. Začal rýchly priemyselný rozvoj. Maďari oslavovali Millenium od príchodu na toto územie, ktoré prinieslo ďalší rozvoj a výstavbu mesta.
Invázia Sovjetskych vojsk
Po skončení 2. svetovej vojny Maďarsko patrilo k územiu so Sovjetský vplyvom a rýchlo bolo transformované na komunistickú krajinu. Sovjetské vojská prišli na územie Maďarska v 1944, ako tlačili nemecké vojská na západ, potom po oficiálnej pozvánke maďarskej vlády a konečne po rozhodnutí Varšavskej dohody. Maďari organizovali povstanie proti Sovjetskú nadvládu v 1956, ale bolo krvavo potlačené a krajina sa stala nezávislou až v 1989. Pamiatky na toto obdobie sa môžu vidieť v múzeu Dom teroru (www.terrorhaza.hu) alebo v Parku sôch (www.statuepark.hu).
Further reading
Budapest.hu
Budapestinfo.hu
Bradtguides.com
